Svišť vrchovský

Svišť vrchovský

Pomerne veľký hlodavec so zavalitým telom, okrúhlou hlavou, malými uškami a krátkymi nohami.
Jeho hmotnosť sezónne veľmi kolíše od 3,5 do 7 kg (dĺžka tela je 400-600 mm, dĺžka chvosta 130-180 mm, dĺžka zadného chodidla 80-95 mm).
Veľmi ostražitý, pri pozorovaní okolia často "panáčkuje".
Zvrchu je šedohnedý, po bokoch a na spodku tela s prechodom do pieskovožltej farby.
Pomerne krátky chvost má na konci takmer čiernohnedý.
Pri nebezpečenstve sa ozýva ostrým hvizdom.

Ekológia a biotop

Dožíva sa 15-18 rokov. Je spoločenským druhom.
Žije v podzemných dierach v menších i väčších kolóniách.
Zimu prespáva po skupinách v podzemných chodbách od októbra až do apríla, pričom trávi energetické rezervy z bohatej tukovej vrstvy a stratí až tretinu telesnej váhy.
Pári sa po prebudení zo zimného spánku a samica rodí po 35-40 dňoch 2-6 mláďat.
Nadája ich 4-6 týždňov a do ďalšej jari zostávajú v jej spoločnosti.
Pohlavne dospievajú až tretí rok. Svišť sa živí rastlinnou potravou, za ktorou sa od svojho brloha neveľmi vzďaľuje.
Pri pasení sa občas stavia na zadné končatiny a ostrým hvizdom upozorňuje na nebezpečenstvo.
Tento varovný signál registrujú nielen ostatné jedince kolónie, ale aj iné druhy, napríklad kamzík.
Životným prostredím svišťa sú subalpínske hole a pásmo kosodreviny vo výške 1 600-2 200 m.

Výskyt a stav v €urópe

Pôvodná populácia žije iba v oblasti Vysokých Tatier, ale v minulom storočí ho vypustili aj do Nízkych Tatier.
Celkový stav sa odhaduje asi na 1 000 jedincov, z toho je v Nízkych Tatrách menej ako 100.
V minulosti zredukovali populácie svišťov najmä pytliaci, lebo sviští tuk sa veľmi cenil v ľudovom lekárstve, neskôr ich negatívne ovplyvnila pastva dobytka a dnes predovšetkým turistika.
Keďže svišť je v našej faune reliktným druhom tvoriacim izolovanú lokálnu populáciu a vysokotatranská populácia sa pokladá za osobitný poddruh, označený ako svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris), zaslúži si prísnu ochranu.

Späť